BrandAk na chvíľu potlačím ego, môžem slobodne napísať, že kompromisy sú pri našej práci prirodzené a dokonca želané. Nie sme autorské štúdio geniálneho umelca, ale poskytovateľ najlepšej možnej služby pre našich klientov. Máme jasne určené hranice – technické, brandové aj biznisové. Kompromisy nie sú problém. Problém začína, keď kompromisy robíme príliš skoro.
V Echte som CTO a môj mozog je mozgom technickým. Neustále identifikuje problémy a hľadá optimálne riešenia. Ak niečo zaváňa kompromisom, pre moju myseľ je to hneď výzva identifikovať skutočný problém, ktorý sa pod tým skrýva a zároveň nájsť riešenie. Keďže som nielen inžinier, ale aj spolumajiteľ firmy alebo spoluorganizátor King of The North, uvedomujem si aj druhú stranu. Nielen ČI dokážem nájsť riešenie, ale aj ZA KOĽKO času, energie a prostriedkov. Identifikovanie problému a jeho riešenie je vo svojej podstate definícia dizajnu.
Ich následné triedenie, prioritizácia a riešenie tých naozaj zásadných v danom rozpočte a čase je u nás definíciou správneho prieniku dizajnu a biznisu.
Je pre nás kľúčové, aby všetci rozumeli cieľom a možnostiam projektu, a tak vedeli určiť, ktorý kompromis za to stojí a kedy ho, naopak, nie sme ochotní urobiť. V Echte už pri úvodných skiciach prepájame brand stratégov, UX dizajnérov, web dizajnérov s developermi. Nemusí to byť míting v zasadačke, môže to mať formu komentárov vo Figme alebo na Google Drive. Kľúčové je pre nás nenechať nič nevypovedané a spolupracovať. Ak to splníme, namiesto vynúteného kompromisu prichádza vzájomné porozumenie a funkčné riešenie.
Izolovaný brand dizajn, izolované UX, izolovaný vývoj webu podľa nás nefungujú – musia spolu znieť ako zohratá kapela.
A teraz si pusti Tiny Desk koncert s Andersonom Paakom, aby sme boli na jednej vlne v otázke, čo vlastne znamená zohratá kapela.